Svet umenia a inšpirácia

Milica Bjelanović sa narodila v Zrenjanine, kde dodnes žije a tvorí. V roku 1988 absolvovala Vysokú školu umenia v Novom Sade a následne študovala postgraduálne v triede prof. Živka Đaka. Od roku 1989 je členkou SULUV.

Milica vystavovala na viac ako sto skupinových výstavách doma i v zahraničí (v Japonsku, Španielsku, Poľsku, Švédsku, Spojených arabských emirátoch, Francúzsku, Maďarsku) a zúčastnila sa viac ako 30 umeleckých kolónií. Jej diela sa nachádzajú v zbierkach po celom svete.

Prečo ste si vybrala grafiku? Čím vás oslovila?

Grafika je veľmi tajomná a vždy pripraví nejaké prekvapenie, ale sú možné aj experimenty. Pretože pracujem s čiernou, bielou a tými malými odtieňmi sivej, je to pre mňa najjednoduchší spôsob, ako vyjadriť pocity, emócie a nálady.

Mohli by ste vybrať jednu grafickú techniku ako obľúbenú, alebo aspoň tú, ktorou sa najčastejšie zaoberáte z nejakého dôvodu?

Áno, je to akvatinta. Robím ju najčastejšie a mám ju najradšej, pretože ponúka najviac možností.

Vaše grafiky navštívili naozaj veľa krajín a značný počet vašich diel sa nachádza v zbierkach po celom svete. Je to práve výhoda grafickej techniky v porovnaní s maľbou na plátne, napríklad?

Áno, samozrejme. Grafiku zabalíte do tubusu a pošlete do sveta.

Na väčšine vašich prác, aspoň tých, ktoré sme mali možnosť vidieť, sú čierne, biele a odtiene sivej, ale objavia sa aj momenty, keď potrebujete farbu, aby ste úplne vyjadrili svoju myšlienku. Kedy to nastáva?

Keď mám potrebu vyvolať nejakú senzáciu, umelecký incident, potrebujem farbu. Najčastejšie sú to základné farby, keď ich použijem, tak je to červená, modrá, žltá, teda čistá farba. Nemiešam ich a nehľadám konkrétny odtieň, ale slúži mi ako senzácia.